Kopec ❤️ v srdci

Vidím ho z diaľky, ten kopec je  ako obrázok.
Kto ho namaľoval? riadny umelec to bol
to fakt tam idem? neverím
však smeruje ku hviezdam
on je hviezda, je to star

však smeruje ku slnku
miestami sa mi stráca v oblakoch
je riadne tajomný, je to taký obor



idem do kopca,
nevládzem, pýtam sa sám seba prečo tam idem?

pre fotku? video? hmh
pre ten  zážitok, pre vyvetranie sa ,
pre čerstvý vzduch, pre výhľad,
pre ten pocit, keď zvládnem niečo ťažké,

opäť som zadýchaný a mám dosť ,
otočím sa a pôjdem dole...
nie, prekonám sa....
ešte to zvládnem a dosiahnem vrchol
ešte tento kúsok hore, tie serpentíny, pár skál,
trochu reťazí a som hore

pár slov, no veľa hodím šliapania,
stovky  výškových metrov, no jedna fotka, jedno video
pár viet , no veľa hodín plánovania
pár riadkov, ale ten pocit byť tam 
ten pocit sa asi nedá opísať,
alebo to tak neviem, to je jedno
proste som tam hore
tam hore, kde sa dotýkam neba, oblakov a som bližšie k slnku

dosiahol som vrchol, je to wau
aj sa my  tisnú slzy do oči,
pre tú krásu,  čo vidím,
pre to,  aké to bolo ťažké,

sedím na vrchole a pozerám do doliny
tá hora bola odspodu obrovská , náročná a nedosiahnuteľná,
raz ma žerú komáre, raz odfúkne vietor,
inokedy straší búrka alebo dážď
niekedy sa treba potlačiť,
na vrchole je vždy málo miesta

z hora je ten pohľad iný- taký pokoj, pokora, sila,
pochopenie druhých , nebezpečenstvo, eufória, opatrnosť

dotýkať sa slnka, kráčať v oblakoch,  
cítiť tie skaly pod nohami, držať sa reťazí,
hlavne sa nepozerať dole,...

je odtiaľ nejaký iný pohľad  na svet,
taký nadhľad
všetky problémy sveta sú zrazu také malé
a ja mám len jeden malý -zísť celý dole a nevykrútiť si opäť členok



sedím hore na vrchu a pozerám dole,
vidím malé bodky- mravcov, že vraj ľudia, ha,ha
vidím ďaleké kopce a vrcholy,
vidím krásne oka , ktoré na mňa žmurkajú, rátam koľko ich je ,jedno, druhé,tretie,...

len tak ísť do kopca a nemyslieť na problémy sveta a, práce, rodiny,....
dýchať čerstvý vzduch, kochať sa krásnymi  výhľadmi,
vidieť svet, kde je všetko pokojné, 
pozitívne, energické a ohľaduplné
je to pohladenie duše a vypnutie hlavy

je to o prekonaní sa  , o presiahnutí svojich limitov,
o pocite že som to zvládol, že môžem byť so sebou spokojný
o podpore iných turistov,
o trpezlivosti ostatných, keď čakáte na rebrík alebo štrbinu v skale

idem dole alebo utekám,
teším sa na to chladené pivo

tri dni mám nohy ťažké ako kameň
no nohy prestanú bolieť

no ten pocit v hlave, ten zážitok, to ostane navždy
ten nezmizne, ostane navždy v srdci ❤️

Vladimír Lipiak